Ambasádorka Nadácie Veolia Slovensko prebáda zaujímavé vodné lokality

Podzemné vody vytvárajú tie najpozoruhodnejšie prírodné diela – jaskyne. Slovensko je považované za krajinu s najväčším počtom jaskýň na obyvateľa a jaskyne Slovenského krasu sú zapísané v Zozname svetového prírodného dedičstva UNESCO. V rámci projektu 10 vodných lokalít Česka a Slovenska sme spoločne s freediverkou Katarínou Linczényiovou ako prvú preskúmali Brestovskú jaskyňu.

Fotografia: Michal Lindner
Jaskyňa je prírodný podzemný priestor, ktorý sa vytvára v krasových horninách s výskytom vápenca. Vápenec celosvetovo pokrýva územie s rozlohou viac ako 5 miliónov tvorcových kilometrov. Práve v podzemných ložiskách vápenca vytvorila voda obrovské sály, labyrinty, pukliny a sifóny (úzky priestor zaliaty vodou). Tečúce vody obrusujú steny v podzemných priestoroch a vytvárajú sa tzv. krasy, ktoré sa tvoria len za určitých podmienok. Hornina nad jaskyňou by nemala obsahovať veľa nerozpustných hornín, aby mohla voda preniknúť dovnútra, a takisto by mala lokálna klíma zabezpečiť dostatok zrážok. Na území Oravy s ročným úhrnom zrážok viac ako 1 000 milimetrov sa nachádza práve Brestovská jaskyňa. 

 

Fotografia: Michal Lindner

Brestovská jaskyňa je tvorená dolomitmi a vápencami. Jej podzemné chodby boli vymodelované vodou vo štvrtohorách. Jej vzácnosťou je aktívny vodný tok, pričom táto voda pochádza z rôznych zdrojov – z potokov Volariská a Múčnica a zo Studeného potoka. Voda preteká jaskyňou a späť na povrch vystupuje v Brestovskej vyvieračke, inak povedané, v prameni. Táto jaskyňa je unikátna aj vďaka rozmanitému životu, ktorý ukrýva. Pri vstupoch do Brestovskej jaskyne žije až deväť druhov netopierov. Vnútri jaskyne sú to najmä druhy kôrovcov žijúcich vo vode alebo článkonožcov. Niektoré druhy sú dokonca endemity a vyskytujú sa len v tejto lokalite. Návštevníci Brestovskej jaskyne si môžu vychutnať jej krásu po sprístupnenej trase so sprievodcom. Prechádzka trvá približne hodinu a vedie cez viac ako 200 metrov chodieb. Je to však len krátky úsek jaskyne dlhej 1 890 metrov. Naša ambasádorka Katarína Linczényiová sa rozhodla preskúmať časti jaskyne, kam sa bežný návštevník nedostane. V hrubých neoprénoch, s helmou na hlave, preplávala do zatopených častí jaskyne.
 

Fotografia: Michal Lindner

Jaskyňa je jedinečným spojením živej a neživej prírody a je nesmierne citlivá na externé vplyvy. Znečistenie vody môže spôsobiť deštrukciu jaskynnej výzdoby a ohroziť živočíchy, ktoré v nej žijú. Znečistenie podzemných vôd môže spôsobiť napríklad skládka odpadu, chemikálie používané v poľnohospodárstve alebo toxíny z priemyslu. V niektorých prípadoch boli vo vode zistené aj antibiotiká, ktoré sa na rozdiel od baktérií nedajú zničiť ani chlórom pri procese úpravy pitnej vody. Neprimerané odlesnenie v krajine v blízkosti jaskyne alebo nad ňou môže zapríčiniť priesak zrážkovej vody do jaskyne, ktorá sa takmer vôbec nedokáže regenerovať alebo samočistiť.
 

Fotografia: Michal Lindner